Nádherný víkend, prechádzka či športové aktivity spojené s vodou je bežná súčasť nás Zemplínčanov, či Abovčanov. Šírava má mnoho potenciálov sa zaradiť medzi najväčšie rekreačné oblasti Slovenska s jedným z najväčších peňažných obratov v turizme.
Realita je avšak iná, Šírava chátra! Rozpadnuté budovy, rozbité cesty, panely zo 60 rokov minulého storočia, zarastené pláže, zničená kvalita vody, neexistujúce služby. Prakticky nulové investície pre spevnené plochy, námestia, turistické pláže, vodné športy. Šírava nemá komplexnú víziu, generálny plán, hlavného architekta, správcu pláži, správcu kvality vody, správcu investičných zámerov. Jednoducho Šírava nemá gazdu.
Jediným správcom a prevádzkovateľom vodnej plochy je Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Ten sa stará len o reguláciu vody a vyberá poplatky, častokrát doslovne výpalné z prenájmu pozemkov. A čo je najhoršie, prehráva súdne spory o navrátenie majetku v reštitúcií. Takto uberá z vodnej plochy ako aj o prístupy k verejným plážam. My sa každý rok len čudujeme, ako sa nám mení katastrálna mapa. Tam kde bola donedávna vodná plocha, zrazu je štvorec napísaný na súkromníka. Ak by sme takouto logikou dlhodobo pokračovali, tak sa posekajú všetky pozemky súkromným vlastníkom a máme po verejnej šírave. Pre posekané pozemky a zábrany k vode tu žiaden veľký investor už nikdy nepríde. Následne aj potreba gazdu a správy verejnej vodnej plochy vlastne zanikne. Som zvedavý, ako sa súkromníci o vodu postarajú. Môžem si domyslieť.
Samosprávy, ktoré majú pozemky pred vodnou plochou nie sú kapitálovo ani personálne pripravené na takýto veľký koláč. Podľa môjho názoru by ani nemali byť. Je prirodzené, že obec s piatimi miestnymi poslancami nemôže a ani nedisponuje architektami, urbanistami, manažérmi na správu investícií v desiatkach až stovkách miliónov eur. Starosta má čo robiť, aby zvládol svoj rozpočet o veľkosti niekoľko stoviek tisíc eur. Ten pokrýva ledva náklady spojené s prevádzkou obecných budov, kultúrnych činností, osvetlenia, či odpadu. Teda nevidím priestor na to, aby sa obec pustila do projektu za 100 miliónov eur.
Šírava dokonca nemá vodnú záchrannú službu! Občan podľa ústavy má nárok na ochranu zdravia, no štát občana na vodnej ploche a plážach nedokáže a nevie ochrániť. Ochrana neexistuje. Teda podľa zákona, by mala byť celá oplotená. "Vyriešili" to lišiacky, strediská nie sú prevádzkované ako vodná plocha, ale len ako táboriská.
Takého veľké sústo so všetkými požiadavkami dokáže zvládnuť len väčšia identita, ako napríklad vyšší územný celok, alebo ministerstvo, teda štát.
Podľa môjho názoru má k regiónu bližšie župa, preto si myslím, že novým gazdom Šíravy by mal byť Košický samosprávny kraj.
Podporovaný štátnymi dotáciami a európskymi externými peniazmi na rozvoj turizmu a komplexnú záchranu tak významnej oblasti akou Zemplínska Šírava je. Šírava by mala byť zaradená medzi oblasti, ktorým treba venovať osobitý zreteľ. Ideálne, ak by vznikol samostatný inštitút, venujúci sa len správe a investičným projektom tejto oblasti.
Ďalším problémom je manipulačný poriadok Šíravy. Ten je zastaralý. V aktuálnom platnom znení nepotrebný, priam škodlivý pre rozvoj turizmu.
Štyri základné body manipulačného poriadku pre určenie účelu vodnej plochy:
1. Správa vodného toku Laborca, regulácia hladiny, ochrana pred povodiami
2. Vodná zásoba pre chladenie elektrárne vo Vojanoch
3. Vodná nádrž pre ryby a rybolov
4. Využitie priestoru pre rekreáciu
Áno dobre čítate, rekreácia, teda turizmus je na poslednom mieste. Prvý bod je pochopiteľný, chrániť Zemplín pred povodňami je hlavná podstata. Druhý bod je v súčasnosti nezmysel, žiadna voda pre Vojany sa nedodáva už veľmi dlhé obdobie. A tretí by nemal v žiadnom prípade brániť rozvoju turizmu. Zaradil by som ho na posledné miesto.
Za minulého režimu, Šírava prekvitala. Po jej dostavbe politici okamžite pochopili, aký obrovský potenciál má a ako podcenili jej využitie pre rekreáciu a turizmus. V roku 1976 zriadili Okresná správu rekreačných služieb so sídlom v najväčšom stredisku Hôrka. Tá správa dostala obrovské kompetencie a bola napojená priamo na štát.
Začala sa mohutná výstavba nových rekreačných zariadení. Realizovala sa výstavba štvorprúdovej rýchlostnej komunikácie z Michaloviec po stredisko Kamenec. Pri novej rajonizácii cestovného ruchu v roku 1981 bola oblasť Zemplínskej šíravy zaradená do prvej kategórie s najkvalitnejšími podmienkami aj pre prijímanie zahraničnej klientely. Na prelome 70. a 80. rokov boli vybudované moderné hotelové komplexy na sopečnatom polostrove v stredisku Medvedia hora. Rekreačné, rehabilitačné a doškoľovacie strediská si tu vybudovali mnohé podniky z celého Československa.
Úpadok Šíravy začal pre dva hlavné dôvody. Prvým bol úpadok kvality vody. Znečisťovanie nádrže vypúšťaním PCB látok z chemickej továrne Chemko Strážske do toku rieky Laborec a následne prívodným kanálov do Šíravy. Taktiež veľkým problémom pre kvalitu vody sú sinice. Prakticky od polovice augusta je voda zelená v hroznom stave. SVP od roku 1989 ani jedinú sezónu sinice neriešilo. Druhým ešte výraznejším problémom boli zmeny vlastníckych vzťahov po roku 1989, zmenou režimu, kde pozemky, rekreačné zariadenia budovy zmenilo vlastníka. Mnoho objektov zostalo opustených, schátralo. Šírava stratila jednak zahraničnú klientelu a jednak domácich dovolenkárov, ktorí po otvorení hraníc v 1989 uprednostnili vycestovanie k moru. Šírava nedokázala upadajúcimi službami a kvalitou vody konkurovať zahraničiu.
Prešlo 35 rokov a situácia sa o máličko zlepšila. Ale zlepšenie vidieť len na súkromnom vlastníctve, súkromných službách. To čo ostalo v rukách samosprávy, štátu a SVP sa ani za 35 rokov nezmenilo. Verejný priestor je v stále v úpadku, bez dlhodobého plánu. Bez gazdu.
Dnes platí veľmi smutné pravidlo: Kde gazduje súkromník tam je pekne, kde gazduje štát, teda SVP je pustatina.
Je čas to zmeniť. Je čas zmeniť gazdu vodnej plochy. Ideálne za KSK s veľkými kompetenciami a podporou zo strany štátu. Je čas Šíravu zaradiť do strategických investičných zámerov štátu, zaradiť ju do národnej koncepcie pre zvýšenie turizmu v tejto oblasti. Otočme vzťahy, nový správca KSK by si od SVP objednával služby.
Je veľmi jednoduché látať plátať štátny rozpočet komplexným zvyšovaním daní, ktoré sa hľadajú v peňaženkách slovenských rodín. Zmysluplnejšie je ale tvoriť nové hodnoty, rozpočet zvyšovať napríklad ziskami, novými daňami s rozvoja turizmu a rekreácie na Zemplínskej Šírave. Ak sa znásobí turizmus na Šírave, znásobia sa dane pre štátny rozpočet. Pri šetrení sa nielen uťahujú opasky, ale aj rušia akékoľvek investície, čo vedie k ešte väčšiemu úpadku, ďalšiemu chátraniu verejných priestorov. Naopak investíciami sa tvoria nové hodnoty, vzniknú nové budovy, nové verejné priestory. Nakoniec novovytvorené priestory mimo sezónu ostanú do užívania nám domácim, Slovákom.
Zmeňme správcu vodnej plochy.
Začnime investovať do rozvoja turizmu Šíravy, investovať do rozvoja kvality nášho života.
コメント