Alebo ako mesto nemyslí na naše polovičky, ktoré nám prinášajú to najdôležitejšie, nový život, nové radosti a rozhodne si nezaslúžia ďalšie starosti.
Kočíkovanie. Sám som otcom 17 mesačnej dcérky, takže sa ma táto téma osobne dotýka. Keď sa prechádzame spolu s dcérkou okamžite vnímam každodenné problémy, ktoré vznikajú rôznymi obmedzeniami alebo prekážkami pri kočíkovaní, respektíve manipuláciou s ním. Prečo táto téma? Jednoduchá odpoveď. Skúste stráviť šoférovaním alebo chodením v meste čo i len 4 hodiny a začnite rátať mamičky na ulici. Dojdete k číslu 30-80 za jediný deň, podľa počasia a nálady pustiť sa do uličného boja.
Skúsim zhrnúť problémy, ktoré som si za posledných 17 mesiacov všimol a navrhnúť riešenia, ako spríjemniť život v našom meste aj mamičkám a mladým rodinám.
KOČÍKOVANIE
Táto doslova športová disciplína v našom meste je celkom náročná. Myslieť si, že ešte neskôr predáte na bazoši kočík nehrozí :) Naše vyslovene tankodromy sa Vám postarajú o kompletnú ekologickú likvidáciu kočíka. Lenže nám nejde o kočík, ale o naše malé aby neboli ako na horskej dráhe, pretože nezobudiť ich je častokrát nemožné. Ale slušne k veci.
Oprava chodníkov je na prvom mieste. S Milanom Kaplanom navrhujeme zriadiť samostatnú divíziu na TaZSMI, ktorá bude mať dennodenne na starosti opravu chodníkov. Neriešiť opravu chodníkov, keď je už neskoro. Nelátať a neplátať, ale nájsť systémové riešenie a procesy, ktoré budú 365 dní v roku tvoriť chodníky a parky. Presadzujeme minimalizovanie používania asfaltu, výmenou za dlhotrvácne veľkoformátové bezšpárové dlažby. Ale o tom raz samostatný článok.
Chodníky, chodníky, chodníky, radosť z kočíkovania.
Pri budovaní infraštruktúry chodníkov, v prvom rade je potrebné myslieť na bezbariérové prechody z cesty na chodníky a opačne. Všade sa stretávame so symbolmi pre vozíčkarov, na tých zákon myslel, ale stretnúť ich dobrovoľne, ako sa sám sa pohybuje po našich chodníkoch na dlhé trasy je prakticky nemožné, ba priam života nebezpečné a oni to vedia, čiže sa nepohybujú. Radšej si zvolia auto, taxík alebo inú prepravu. No naše mamičky nemajú na výber, musia, kedže si to naše ratolesti vyžadujú. Mnoho prechodov cez cestu je tak nesprávne zhotovených, že radosť na ne pozerať a ešte horšie kočíkovať.
Uvediem príklad na Humenskej ulici smerom na železničnú stanicu. Dobrých 25 centimetrov urobí starosti aj šikovnejším mamičkám. O vozičkárovi radšej ani nepíšem.
Navrhol by som taktiež doplniť horizontálne značenie pre kočíky, zhotoviť všade kde je to možné dostatočne hrubé prechody z cesty na chodník a čo je najdôležitejšie, pri prechode cez cestu, zhotoviť čo najviac inteligentných semaforov, ktoré dajú dostatočný čas na prechod. Skúste si to na spomínanej Humenskej križovatke pred železničnou a hneď pochopíte o čom hovorím, nedobehnete na koniec bez zadychčania.
Prechody pre kočíky je potrebné zhotoviť dostatočne široké, aj pre mechanizmy, ktoré v zime musia z týchto prechodov odhŕňať sneh. Zima obzvlášť sťažuje už tak neľahké podmienky. Tento pohľad každý z nás pozná, pretlačiť kočík týmto je pre nežné ruky našich polovičiek nadľudská práca.
PARKOVANIE
Toto je smutná stránka našich dopravných inžinierov. Okrem zopár súkromných parkovísk ako TESCO, KAUFLAND a LIDL, som sa s inými miestami pre parkovanie rodín s deťmi nestretol. V súkromnom sektore, pri parkoviskách či už podzemných alebo nadzemných projekty automaticky rátajú s vyhradením miest pre mamičky. Určite ste si to všimli aj v Košickom Auparku, alebo iných projektoch. Taktiež vo verejnej správe v iných štátoch je to bežná realita. No vedenie nášho mesta Michalovce s tým neráta. Skrývať sa za nekvalitu zákonov, ktoré to neriešia je strkanie hlavy do piesku. Je potrebné presadzovať takého značenie a vytváranie nových miest so zväčšenou šírkou pre bezpečné vystupovanie a bezpečnostnými zónami po oboch stranách parkovacieho miesta.
Prejdete sa popred Kaufland a veľmi ľahko si všimnete množstvo voľných parkovacích miest. Rozhodne by som navrhol rovnaký počet pre ZŤP a rovnaký počet pre rodiny s deťmi, pochopiteľne čo najbližšie k východu, bez nutnosti prechádzať cez cestu.
BEZBARIÉROVÉ VSTUPY
A máme tu ďalšiu športovú disciplínu. Zájdite si na sociálnu poisťovňu, do banky, políciu, alebo iný úrad a hneď máte o zopár bicepsov naviac. Na to všetko pri územnom plánovaní a vydávaní stavebných alebo prevádzkových povolení treba myslieť. Alebo spätne hľadať spôsoby, ako bezbariérové prístupy vybudovať.
DETSKÉ IHRISKÁ
Zopár ich v centre mesta vyrástlo. Sú vďačné, často krát ich sám využívam, aj keď by sa dalo polemizovať nad trvácnosťou technológie. ktorá bola zvolená.
Problémom je, že naše mamičky nežijú v centre, ale po sídliskách. Nájsť dostatočne odolnú technológiu pre budovanie menších detských zón v medziblokovom priestore je priorita. Oddychové miesta pre sedenie, relax, prebaľovanie, menšia desiata, by sme všetci privítali. Nie je potrebne investovať desiatky tisíc do megalomanských projektov pod holým nebom, ale hľadať skromnejšie riešenia, ktoré lepšie architektonicky a funkčne poslúžia, ako nacápať desiatky preliezok, ktoré nikto nevyužije a neefektívne minúť už tak vzácne peniaze.
Skôr by človek privítal pokosený anglický trávnik, s oddychovou zónou s kvetmi. Alebo preliezky osadené medzi stromami, s letným tienením. A samozrejme starostlivosť. Pravidelnú hygienu, čistenie a upratovanie okolia techickými službami.
Bohužiaľ nájdeme aj také zabudnuté miesta ako sídlisko západ, kde sú preliezky z môjho detstva 40 rokov staré, bez jedinej zmeny. V jednom bloku žije cca 480 obyvateľov, to je ako jedna menšia obec a na túto "obec" je táto jediná 40 ročná preliezka. Je čas to zmeniť.
Máme čo v našom meste doháňať. Aj pre tieto dôvody sa uchádzam o miesto poslanca v mestskom zastupiteľstve. Prinášam nové názory, pohľady a myšlienky, ktoré mnohokrát sú prehliadané či už úmyselne, alebo nevedomky.
Verím, že spoločne dokážeme urobiť z nášho mesta to najlepšie miesto pre život.
Príďte 10. novembra voliť a spolu hlasujme za zmenu. Bez Vás mladých rodín a mladých mamičiek to nedokážeme.